Rakovina pľúc
Rakovina pľúc je jednou z hlavných príčin úmrtnosti na nádorové ochorenia u žien v Európe. Podľa údajov z Global Cancer Observatory (Ferlay et al., 2020) sa odhaduje, že v roku 2020 bolo v Európe diagnostikovaných 138 782 nových prípadov rakoviny pľúc u žien a 115 355 žien na toto ochorenie zomrelo.
Incidencia rakoviny pľúc u žien v Európe vykazuje v posledných desaťročiach stúpajúci trend, čo je pravdepodobne dôsledkom zvýšenej prevalencie fajčenia u žien v minulosti (Malhotra et al., 2016). Najvyššia incidencia je pozorovaná v severnej a západnej Európe, najmä v Dánsku, Holandsku a Veľkej Británii (Ferlay et al., 2020).
Napriek celkovému nárastu incidencie, trendy v úmrtnosti na rakovinu pľúc u žien sa v jednotlivých európskych krajinách líšia. Kým v niektorých krajinách, ako napríklad vo Francúzsku a Španielsku, sa úmrtnosť stabilizovala alebo dokonca mierne klesá, v iných krajinách, najmä v strednej a východnej Európe, naďalej stúpa (Bosetti et al., 2020). Tieto rozdiely možno pripísať rôznym vzorcom fajčenia a dostupnosti diagnostiky a liečby v jednotlivých krajinách. Je nevyhnutné pokračovať v úsilí o kontrolu tabaku a podporovať programy na odvykanie od fajčenia s cieľom znížiť incidenciu a úmrtnosť na rakovinu pľúc u žien v Európe.
Pľúcny karcinóm je celosvetovo stále jedným z najčastejších onkologických ochorení a tiež jednou z najčastejších príčin úmrtí pre malígne ochorenie.
Úmrtia na rakovinu pľúc
Absolútne ročné počty úmrtí s diagnózami C33 a C34
Prečo je rakovina pľúc aktuálny problém ženského zdravia?
Rakovina pľúc predstavuje významný problém v oblasti ženského zdravia, najmä preto, že v posledných rokoch pozorujeme alarmujúci vzostupný trend v počte úmrtí medzi ženami, zatiaľ čo u mužskej populácie tento počet klesá. Tento zvrat trendu môže svedčiť o rôznych sociálnych a environmentálnych faktoroch, ako sú zmeny v prevalencii fajčenia medzi ženami, expozícia rizikovým faktorom v domácom a pracovnom prostredí, či genetické predispozície. Napriek pokrokom v liečbe je rakovina pľúc momentálne druhým najčastejším onkologickým ochorením vedúcim k úmrtiam žien, čo poukazuje na zásadnú potrebu intenzívnejšieho výskumu a cieľavedomejších preventívnych stratégií špecifických pre ženskú populáciu. Zdôrazňuje to naliehavú potrebu posilniť kampaň proti fajčeniu a spustiť skríning, ako aj prispôsobiť liečebné protokoly pre túto rastúcu skupinu pacientiek.
Vekovo-štandardizovaná mortalita na rakovinu pľúc
Úmrtia na 100 tisíc žien, 2018-2022
Pri analýze vekovo-štandardizovanej mortality pozorujeme výrazne vyššie hodnoty na juhu Slovenska pozdĺž hranice s Maďarskom. V rámci vývoja mortality spomedzi slovenských regiónov vyniká Žilinský kraj, v ktorom sa podarilo znížiť mortality za posledných 20 rokov o viac ako 20 percent. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Banskobystrickom kraji, a to najmä v južných okresoch kraja.
Nárast v mortalite (ASR-W) na rakovinu pľúc medzi obdobiami 2003-2008 a 2018-2022
Rozdiel v priemerných ročných úmrtiach na 100 tisíc žien, medzi obdobiami 2018-2022 a 2003-2008
Incidencia u nefajčiarok
O rakovina pľúc sa dlhodobo hovorilo ako o mužskej chorobe, konkrétne chorobe mužov fajčiarov. Avšak, podľa American Lung Association sa počet diagnostikovaných prípadov rakoviny pľúc za posledných 43 rokov zvýšil u žien o 84 %, zatiaľ čo u mužov klesol o 36 %, hoci mnohé z týchto žien nikdy nefajčili. V skutočnosti je pravdepodobnosť, že ženy, ktoré nikdy nefajčili, dostanú rakovinu pľúc, viac ako dvakrát vyššia ako u mužov, ktorí nikdy nefajčili (Wakelee et al., 2007; Thun et al., 2013).
Hoci teda muži stále tvoria väčšinu diagnostikovaných prípadov rakoviny pľúc, rozdiely medzi pohlaviami sa zmenšujú, pričom sa zdá, že rakovina pľúc sa zameriava na ženy bez zjavného vysvetlenia. Podľa Americkej spoločnosti pre rakovinu medzi rizikové faktory patria rodinná anamnéza, vplyv niektorých hormónov, vystavenie pasívnemu fajčeniu, a iné environmentálne faktory.
Genetika
Karcinóm pľúc je klasifikovaný na dve hlavné skupiny – na malobunkový karcinóm pľúc a nemalobunkový karcinóm pľúc. Nemalobunkový karcinóm pľúc (ďalej len NSCLC) predstavuje 85% všetkých diagnostikovaných pľúcnych karcinómov (Cascetta et al., 2022; Xie et al., 2021). V poslednej dekáde sa aj v SR urobili veľké pokroky v diagnostike a následne aj liečbe EGFR, ALK, ROS1 pozitívnych prípadov NSCLC a to isté platí aj pre aktiváciu imunitných buniek prostredníctvom anti-PD-L1 imunoterapie. Oba uvedené faktory prispeli k podstatnému zlepšeniu liečby týchto pacientov.
Avšak, pacienti s dokázanou mutáciou génov rodiny RAS boli doteraz odkázaní na konvenčnú a menej účinnú chemo- a rádioterapiu. Vzhľadom na relatívne častú incidenciu K-RAS G12C mutácie v NSCLC jej identifikácia predstavuje ďalšiu dôležitú možnosť pre cielenú liečbu pacientov s NSCLC, ktorá významným spôsobom predlžuje ich celkové prežívanie, ako aj kvalitu života. Aj pre relatívne vysokú prevalenciu JLF UK odporúča, aby identifikácia G12C mutácie K-RAS génu bola zahrnutá do algoritmu vyšetrovania všetkých bioptických vzoriek NSCLC (JLK UK, 2023).
Skríning
V decembri 2022 schválila Európska komisia dôležitý dokument „Council Recommendation on strengthening prevention through early detection: A new EU approach on cancer screening“. Súčasťou tohto dokumentu je explicitné odporúčanie pre implementáciu skríningového programu pre včasnú detekciu karcinómu pľúc a jej odporúčania sú implementované do pripravovaného Štandardného postupu na výkon prevencie karcinómu pľúc metódou skríningu rizikových skupín – skríning karcinómu pľúc.
Priebežne v roku 2022 zasadala pracovná skupina pre skríning karcinómu pľúc pod gesciou NOI a MZ SR, ako aj skríningová komisia MZ SR za účasti zástupcov NCZI a zdravotných poisťovní. V nadväznosti bol iniciovaný projekt na vytvorenie softvérového skríningového modulu. Je predpoklad, že tento projekt umožní zjednodušenie dátového dohľadu nad skríningovým programom, čím sa stane skríningový program dlhodobo udržateľný, s možnosťou kontinuálneho zlepšovania (NOI, 2O22).
Dve randomizované štúdie preukázali štatisticky významné zníženie úmrtnosti na rakovinu pľúc v súvislosti so skríningom pomocou nízkodávkovej výpočtovej tomografie (LDCT). Jedna štúdia zistila, že skríning vyššie rizikových jedincov (fajčiari s 30 balíčkorokmi, a buď aktuálni fajčiari alebo tí, ktorí prestali fajčiť v posledných 15 rokoch) vo veku 55 až 74 raz ročne pomocou LDCT znižuje úmrtnosť na rakovinu pľúc o 20% a celkovú úmrtnosť o 6.7% v porovnaní so skríningom pomocou röntgenu hrudníka (National Lung Screening Trial Research Team et al., 2011). Aktualizovaná analýza ukázala odhadované zníženie úmrtnosti na rakovinu pľúc o 16% (Pinsky et al., 2013). Druhá štúdia uviedla, že medzi vysoko rizikovými súčasnými a bývalými fajčiarmi, mužmi, ktorí boli náhodne priradení k štyrom kolám skríningu LDCT, mali o 24% zníženie úmrtnosti na rakovinu pľúc v porovnaní s mužmi, ktorí boli náhodne priradení k žiadnemu skríningu (de Koning et al., 2020).
Skúsenosti a dáta z krajín, kde programy včasného záchytu skríningu karcinómu pľúc v spojení s programami na podporu odvykania fajčenia už prebiehajú, ukazujú zmysluplnosť implementácie týchto procesov aj na Slovensku. Spustenie skríningu je plánované na rok 2025.
Podpora liečby
Intervencie zamerané na zdravý životný štýl majú pozitívny vplyv na pacientov s pľúcnym karcinómom, čo sa prejavilo výrazným zlepšením ich kvality života, psychického stavu a symptómov súvisiacich s rakovinou. Napriek rozmanitosti navrhovaných zložiek intervencií, ktoré odrážajú absenciu jednotnej definície zdravého životného štýlu, zahrnutie faktorov ako fyzická aktivita, správna výživa, zanechanie fajčenia a alkoholu, ako aj psychologické poradenstvo a vzdelávanie v oblasti zdravia, ukázalo byť prospešné (Heredia-Ciuró, 2022). Najúčinnejším zásahom bude úplne zastaviť fajčenie, pretože približne 85 až 90 % prípadov rakoviny pľúc možno pripísať fajčeniu (Alberg et al., 2003). Presvedčiť jednotlivcov, aby prestali fajčiť, však nie je jednoduchá úloha. Lekári by mali informovať pacientov o výhodách zanechania fajčenia aj po stanovení diagnózy a poskytnúť im potrebnú podporu pri odvykaní. (Caini et al., 2022)
Multidisciplinárny prístup v liečbe karcinómu pľúc
Prístupy multidisciplinárnych tímov (MDT) v starostlivosti o pacientov s karcinómom pľúc spájajú rôznorodé odborné znalosti od onkológov, chirurgov, rádiológov, patológov a ošetrovateľského personálu, čím zabezpečujú komplexný a súdržný plán liečby prispôsobený potrebám jednotlivého pacienta. Tento kolaboratívny model nielen optimalizuje účinnosť liečby a výsledky pre pacientov, ale tiež zlepšuje komunikáciu a koordináciu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, vedúc k informovanejšiemu rozhodovaniu a zlepšenej celkovej starostlivosti.
V odbornej literatúre nájdeme viacero dôkazov podporujúcich účinnosť MDT pri manažmente karcinómu pľúc. V štúdií z Texasu autori preskúmali 1197 prípadov pokročilých karcinómov a zistili, že klinické rozhodnutia prijaté u pacientov s MDT prístupom boli spojené s významným nárastom mediánu celkového prežívania (o 8 mesiacov) a prežívania bez progresie ochorenia (o 5 mesiacov) (Osarogiagbon et al, 2011). Takéto zistenia nie sú ojedinelé. Širšia retrospektívna séria, zahŕňajúca rôzne štádia rakoviny pľúc, preukázala výrazne vyššie miery 5-ročného celkového prežívania u pacientov pod starostlivosťou MDT vo všetkých skupinách, s výraznými zlepšeniami v štádiu III (zdvojnásobenie z 9 % na 19,3 %) a štádiu IV (viac ako zdvojnásobenie z 3,1 % na 7,1 %) (Pan et al, 2015). Podobne, údaje z austrálskej inštitúcie potvrdzujú výhody manažmentu MDT, ukazujúce zlepšené miery 1-, 2- a 5-ročného celkového prežívania u pacientov s pokročilou rakovinou pľúc (Stone et al, 2018).
Tieto štúdie kolektívne zdôrazňujú významný vplyv manažmentu MDT na výsledky liečby, naznačujúce potrebu posunu smerom k viac kolaboratívnemu, interdisciplinárnemu prístupu v liečbe karcinómu pľúc.