Ženské zdravie v Slovenskej republike

Slovensko vynakladá na zdravotnú prevenciu menej ako 1 % celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, čo je najmenej v EÚ a výrazne pod priemerom EÚ, ktorý je približne 3 %.

V kontexte EÚ sa prevencia stala silným pilierom v rámci European Health Union. Zdravie je však v prvom rade v kompetencii členských štátov a EÚ zostáva v podpornej úlohe.

Rizikové faktory

Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku možno spájať s rizikovými faktormi súvisiacimi so životným štýlom, vrátane stravy, konzumácie tabaku a alkoholu a nízkej úrovne fyzickej aktivity.

DALY, alebo “disability-adjusted life years” (roky života upravené o zdravotné postihnutie), je ukazovateľ používaný na kvantifikáciu celkovej záťaže chorôb. Predstavuje počet stratených rokov v dôsledku predčasnej smrti a roky života zaťažené zdravotným postihnutím. DALY poskytuje užitočný pohľad na celkový dopad chorôb a zranení na populáciu a umožňuje porovnávanie záťaže rôznych chorôb a zdravotných stavov.

Implementácia a integrácia efektívnych primárnych preventívnych stratégií sú kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov ženskej populácie a predĺženie očakávanej dĺžky života. Systematické zaradenie týchto preventívnych opatrení v populácii by mohlo viesť k posunu pohľadu na starostlivosť o ženské zdravie od reaktívnej k preventívnej, s potenciálom ušetriť slovenskému zdravotníctvu zdroje, ktoré by mohli byť následne investované do zdravotníctva, zlepšiť a výrazne zrýchliť cestu pacienta v systéme.

Viac ako tretina DALY onkologických ochorení je prikladaná:

  • životnému štýlu
  • životnému prostrediu
  • zamestnaniu
  • strave

Podiel životosprávy a prostredia na DALY rakoviny

Zdroj: OECD

Obezita

Obezita sa najčastejšie kvantifikuje prostredníctvom indexu telesnej hmotnosti (BMI), ktorý sa vypočíta ako podiel hmotnosti jednotlivca v kilogramoch a druhej mocniny jeho výšky v metroch. Napriek tomu, že BMI predstavuje užitočný nástroj na hodnotenie obezity na populačnej úrovni, nezohľadňuje distribúciu telesného tuku a môže v niektorých prípadoch, najmä u jedincov s výrazne vyvinutým svalstvom, poskytovať nepresné výsledky.

Obezita je civilizačné ochorenie, ktoré vyplýva z mnohých rizikových faktorov, zahŕňajúc genetické predispozície, metabolické vplyvy, stravovacie návyky, fyzickú nečinnosť a psychosociálne faktory. Genetika môže hrať úlohu pri určovaní, ako telo ukladá tuk a ako reguluje pocit hladu a sýtosti. Metabolické faktory, ako napríklad inzulínová rezistencia, môžu zase ovplyvniť, ako telo premieňa jedlo na energiu a ako ukladá prebytok kalórií. Stravovacie vzorce, najmä vysoký príjem kaloricky hustých jedál bohatých na tuky a cukry, sú významným prispievateľom k obezite, rovnako ako nedostatok fyzickej aktivity, ktorý znižuje energetický výdaj a podporuje akumulácie tuku. Nemenej dôležité sú psychosociálne aspekty, vrátane stresu, nedostatku spánku, a emočného jedenia, ktoré môžu viesť k nadmernému príjmu potravy a k nezdravým stravovacím návykom. Tieto faktory sú často prepojené a vzájomne sa posilňujú, čo činí boj s obezitou viacrozmerným problémom.

Vplyv vzdelania na obezitu

Obezita môže u ľudí vzniknúť v dôsledku zdravotného stavu, ako je hypotyreóza (nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy), nedostatok rastového hormónu (nedostatočná produkcia rastového hormónu) alebo Cushingova choroba (pri ktorej telo produkuje príliš veľa steroidných hormónov). Odhaduje sa, že takto spôsobených je len menej ako 5% prevalentných prípadov.

V oblasti verejného zdravia predstavuje diferenciácia medzi obezitou a nadváhou kritickú dimenziu v rámci analýzy rizika pre kardiovaskulárne ochorenia. Kvantifikácia tohto rozdielu má priame implikácie pre stratégie prevencie a intervencie. Jedinci s obezitou, definovaní podľa BMI vyššieho ako 30, vykazujú signifikantne vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s jedincami s nadváhou, ktorých BMI spadá do rozsahu 25-29.9. Tento rozdiel v riziku je exponenciálny pri prechode z nadváhy k obezite. Množstvo rizikových faktorov, ako sú hypertenzia, dyslipidémia, a porušená glukózová tolerancia (prediabetes), sa zintenzívňuje s rastúcou mierou nadbytočnej telesnej hmotnosti. V dôsledku toho, stratégie zamerané na redukciu BMI, aj keď len o niekoľko bodov, môžu mať významný vplyv na zníženie celkového kardiovaskulárneho rizika populácie a sú zásadné pre zdravotnícke politiky.

Fyzická aktivita

Obezita a fyzická inaktivita sú úzko prepojené a spolu sa výraznou mierou podieľajú na globálnej epidémii chronickej chorobnosti. V analytickom kontexte, obezita nie je len dôsledkom nadmerného kalorického príjmu, ale aj nedostatku kalorického výdaja, ktorý je priamo spojený s nízkou úrovňou fyzickej aktivity. Systémová fyzická inaktivita, či už ako dôsledok technologického pokroku, urbanizácie, alebo zmeny životného štýlu, vedie k metabolickým zmenám, ktoré podporujú akumuláciu telesného tuku a zvyšujú riziko obezity.

Fyzická aktivita je dôležitým faktorom v prevencii radu chronických ochorení, vrátane srdcovocievnych ochorení, diabetes mellitus typu 2, a niektorých foriem rakoviny, ktoré sú hlavnými príčinami morbidity a mortality u žien.

Fyzická aktivita sa líši medzi rôznymi vekovými skupinami žien na Slovensku. Podľa štatistického zisťovania Eurostatu je v najmladších vekových skupinách žien (25–44 rokov) vysoké percento tých, ktoré uvádzajú prítomnosť fyzickej aktivity. S vekom sa zvyšuje podiel žien, ktoré nevykonávajú žiadnu fyzickú aktivitu. Najnižší podiel fyzickej aktivity nad 300 minút týždenne je zaznamenaný v skupine žien nad 75 rokov, a v skupine žien 65-74 rokov.

Percentuálny podiel žien podľa aktivity v jednotlivých vekových skupinách

Je však dôležité poznamenať, že vek môže súvisieť nielen s meniacimi sa možnosťami a preferenciami pre fyzickú aktivitu, ale aj s rôznymi sociálno-ekonomickými faktormi, ako sú dôchodkový vek, zmeny v pracovných záväzkoch a rodinnom stave. Fyzická aktivita v staršom veku je často spojená s lepšou kvalitou života a dlhovekosťou, čo reflektuje dôležitosť podporovania fyzickej aktivity ako súčasti iniciatív pre všetky vekové kategórie žien na Slovensku.

Zdravie- zlepšujúca (nesúvisiaca s prácou) fyzická aktivita

Podiel žien s akoukoľvek pravidelnou týždennou fyzickou športovou aktivitou podľa vzdelania a regiónu

Zdroj: Eurostat

Na Slovensku len 35% žien s žiadnym alebo základným vzdelaním uvádza, že sú fyzicky aktívne, čo je menej v porovnaní s regiónmi DACH, kde podiel dosahuje 52% a podstatne menej ako v severnej Európe (72%). Analýza údajov Eurostatu poukazuje na významné regionálne a vzdelávacie rozdiely v úrovni fyzickej aktivity medzi ženami, čo má priamy dopad na ženské zdravie a jeho socioekonomické rozdiely. Vo všetkých regiónoch má vzdelanie pozitívnu koreláciu s fyzickou aktivitou.

Zdravá strava

Pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny je dôležitým prvkom zdravej a vyváženej stravy a spája sa s nižším rizikom kardiovaskulárnych ochorení a niektorých druhov rakoviny. WHO vyzýva na konzumáciu minimálne 400g, t.j. piatich porcií ovocia a zeleniny denne, ideálne dvoch porcií ovocia a troch porcií zeleniny.

V priebehu 30-ročného sledovania účastníkov štúdia ukázala, že v porovnaní s jednotlivcami, ktorí denne konzumovali iba dve porcie ovocia a zeleniny, mali jednotlivci so skonzumovanými piatimi porciami o 13 % nižšie riziko úmrtia zo všetkých príčin, o 12 % nižšie riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia vrátane srdcových ochorení a mozgovej príhody, o 10 % nižšie riziko úmrtia na rakovinu a o 35 % nižšie riziko úmrtia na ochorenia dýchacích ciest, ako je chronická obštrukčná choroba pľúc (Wang et al., 2021).

Denná spotreba porcií ovocia a zeleniny podľa veku žien

Denná spotreba aspoň piatich porcií ovocia a zeleniny je konzistentne najvyššia u žien s vysokoškolským vzdelaním. Slovenské ženy s najnižším vzdelaním sa v  konzumácii ovocia a zeleniny nachádzajú až 18 percentuálnych bodov pod priemerom EÚ.

Ovocie a zelenina v strave

Podiel žien s pravidelnou konzumáciou ovocia a zeleniny (aspoň raz denne)

Zdroj: Eurostat

Konzumácia alkoholu

Porovnali sme konzumáciu alkoholu ženami aspoň raz týždenne medzi Slovenskom, skupinou V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko – bez SR), priemerom EÚ, regiónom DACH (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) a severnou Európou.

Z prieskumu Eurostatu vyplýva, že na Slovensku deklarovalo len 9% žien týždennú konzumáciu alkoholu, čo je výrazne menej v porovnaní s ostatnými skupinami, kde je táto hodnota vyššia (14% pre V4, 22% pre priemer EÚ, 26% pre DACH a 32% pre severnú Európu).

Pomer žien konzumujúcich alkohol aspoň raz za týždeň

Slovensko

V4

Priemer EÚ

DACH

Severná Európa

V kontexte primárnej prevencie zdravia žien na Slovensku je teda možné usudzovať, že pravidelná konzumácia alkoholu nie je relatívne veľkým problémom, oproti ostatným európskym krajinám. V porovnaní s inými regiónmi, slovenské ženy vykazujú relatívne nízku frekvenciu konzumácie alkoholu a zároveň nízku frekvenciu ťažkých epizód konzumácie (odborné pomenovanie pre ‘dať sa do kolien‘, poznámka autorov). To naznačuje, že v oblasti prevencie by sa mala väčšia pozornosť venovať iným faktorom, ktoré môžu mať väčší vplyv na zdravotný stav žien na Slovensku, ako sú spomínané stravovacie návyky, fyzická aktivita, stres a prístup k zdravotnej starostlivosti.

Konzumácia alkoholu na Slovensku podľa pohlavia a frekvencie

Medzi slovenskými ženami len 10% uvádza, že pijú alkohol denne alebo aspoň raz týždenne, u mužov je to 38%. Analýza výsledkov poukazuje na skutočnosť, že dominantnú úlohu pri formovaní kultúry pitia alkoholu na Slovensku zohrávajú muži. Tento záver je v súlade so zisteniami regionálneho porovnania, ktoré naznačujú, že konzumácia alkoholu nepredstavuje relatívne významný problém v kontexte primárnej prevencie ženskej populácie na Slovensku.

Aj v skupine pravidelných konzumentiek alkoholu existuje variabilita celkových účinkov alkoholu na zdravotný stav. Pitie červeného vína, konzumácia alkoholu spolu s jedlom a rozloženie konzumácie alkoholu na viacero dní menšou intenzitou pitia boli spojené s nižším rizikom úmrtnosti a zdravotných komplikácií, pri rovnakom množstve priemerne konzumovaného alkoholu. Tento záver vyplynul z britskej štúdie z roku 2021 (Jani et al., 2021).

Fajčenie

Cigaretový dym obsahuje viac ako 5000 chemických látok a mnohé z nich sú škodlivé – vieme, že najmenej 70 z nich môže spôsobiť rakovinu. Pri fajčení sa škodlivé chemikálie dostávajú do pľúc a ovplyvňujú celé telo. Tieto chemikálie poškodzujú DNA, vrátane častí DNA, ktoré chránia pred rakovinou. Chemické látky v cigaretovom dyme tiež sťažujú bunkám opravu poškodenej DNA. To znamená, že poškodenie DNA sa môže hromadiť. Práve hromadenie poškodení DNA v tej istej bunke v priebehu času vedie k rakovine. Dokonca aj fajčenie menej ako jednej cigarety denne zvyšuje riziko predčasnej smrti v porovnaní s ľuďmi, ktorí nikdy nefajčili.

Konzumácia tabakových výrobkov predstavuje jeden z najzávažnejších rizikových faktorov ovplyvňujúcich zdravie ženskej populácie, spôsobujúc širokú škálu akútnych a chronických nežiaducich zdravotných dôsledkov. U žien fajčiarok sa zvyšuje riziko radu ochorení vrátane kardiovaskulárnych ochorení, chronických respiračných ochorení, osteoporózy a viacerých druhov rakoviny, najmä rakoviny pľúc, krčka maternice a prsníka. Fajčenie tiež ovplyvňuje reprodukčné zdravie, pričom môže viesť k neplodnosti, komplikáciám počas tehotenstva, predčasným pôrodom, nižšej hmotnosti novorodencov a zvýšenému riziku vzniku syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Ďalej, ženy, ktoré fajčia, čelia väčšiemu riziku menopauzy vo skoršom veku a môžu mať výraznejšie príznaky menopauzy. Na úrovni primárnej prevencie by malo byť kladený dôraz na edukáciu o týchto rizikách, podporu programov na odvykanie od fajčenia a legislatívne opatrenia zamerané na obmedzenie dostupnosti a atraktivity tabakových výrobkov pre ženy.

Denné fajčenie tabakových výrobkov

Podiel žien denne fajčiacich tabakové výrobky podľa vzdelania a regiónu

Zdroj: Eurostat

The European health interview survey (EHIS) poskytuje hodnotné dáta, ktoré umožňujú analyzovať rozdiely medzi ženami na Slovensku a v iných európskych regiónoch, pričom zohľadňuje úroveň dosiahnutého vzdelania. Graf ukazuje, že na Slovensku denne fajčí 20% žien bez vzdelania alebo so základným vzdelaním, 14% so stredoškolským vzdelaním a 8% s vysokoškolským vzdelaním. V skupine žien so žiadnym alebo základným vzdelaním Slovensko a ostatné krajiny V4 vysoko prevyšujú priemer EÚ. V skupine vysokoškolský vzdelaných žien je pomer denných fajčiarok na Slovensku nižší ako priemer EÚ ale vyšší ako v severnej Európe.

V kontexte ženského zdravia na Slovensku, tieto údaje naznačujú, že úroveň vzdelania môže byť významným faktorom, ktorý ovplyvňuje frekvenciu fajčenia. Vyššie vzdelanie zvyčajne koreluje s nižšou mierou denného fajčenia, čo môže signalizovať vyššie zdravotné povedomie a prístup k informáciám o rizikách spojených s fajčením. Tieto informácie sú dôležité pre zameranie preventívnych programov a zdravotníckej edukácie, aby sa zvýšila účinnosť opatrení zameraných na zníženie miery fajčenia a tým aj na zlepšenie zdravia žien.

Švédsko je známe tým, že má jednu z najúčinnejších protifajčiarskych politík v Európe, vďaka ktorej je v tejto krajine jedna z najnižších mier fajčenia v Európskej únii. Švédske orgány zaviedli zákaz fajčenia na verejnosti ako sú školské ihriská, mimoškolské centrá, reštaurácie, vonkajšie kaviarne, či autobusové stanice. Tieto opatrenia spolu s vysokými daňami na cigarety a prísnymi obmedzeniami marketingu tabakových výrobkov prispeli k zníženiu miery fajčenia.

Rozdiel medzi Švédskom a Slovenskom

Mikroplasty

Mikroplasty sa stali všadeprítomným problémom, ktorý má potenciálne vážne dôsledky na ženské zdravie a reprodukciu. V kontexte primárnej prevencie chorôb postihujúcich ženské zdravie je nevyhnutné venovať pozornosť tejto narastajúcej hrozbe a sledovať odporúčania v najvyspelejších zdravotných systémoch.

V rámci štúdie boli mikroplasty nájdené v každej testovanej ľudskej placente, čo vyvoláva obavy o možné zdravotné dopady na vyvíjajúce sa plody (Garcia MA, Liu R, Nihart A, et al., 2024). Obdobné zistenia boli učinené aj v ľudských artériách, krvi a materskom mlieku, čo naznačuje rozsiahlu kontamináciu ľudských tiel (Liu S et al., 2024). Tieto častice môžu vyvolať zápal alebo inak škodiť organizmu prostredníctvom chemikálií obsiahnutých v plastoch. Rastúca koncentrácia mikroplastov v ľudskom tkanive by mohla vysvetliť nárast niektorých zdravotných problémov, ako sú napr. klesajúce počty spermií. Ďalšie štúdie preukázali, že mikroplasty spôsobujú poškodenia reprodukčných orgánov a majú dopady na vývoj a metabolizmus potomstva. Prenatálne vystavenie týmto toxínom je obzvlášť nebezpečné pre zdravie a vývoj nenarodeného dieťaťa (Gómez-Roig et al., 2021) Mechanizmy, akými mikroplasty ovplyvňujú ženskú plodnosť, sú však nejasné. Výskum zdôrazňuje potrebu hlbšieho skúmania vplyvu mikroplastov na živé organizmy a ich reprodukčnú schopnosť. Napriek tomu, ako ukázalo množstvo štúdií, mierny obsah mikroplastov nemusí spôsobiť škodu (Schöpfer et al., 2020).

Napriek tomu, že v súčasnosti neexistujú krajiny, ktoré by mali zavedené špecifické zdravotnícke politiky zamerané na riešenie vplyvu mikroplastov na ženské zdravie, je dôležité uznať potenciálne riziká a začleniť túto problematiku do budúcich odporúčaní. V rámci primárnej prevencie by sa mali zvážiť opatrenia na zníženie expozície mikroplastom, ako aj podporiť ďalší výskum s cieľom lepšie porozumieť mechanizmom ich pôsobenia na ženské zdravie.