Gynekologická zdravotná starostlivosť

V posledných dvoch desaťročiach sa v Európe objavilo niekoľko významných trendov v oblasti gynekologických ochorení.

Jedným z nich je nárast výskytu endometriózy, chronického ochorenia postihujúceho približne 10 % žien v reprodukčnom veku (Zondervan et al., 2020). Ďalším alarmujúcim trendom je zvyšujúca sa rezistencia na antibiotiká pri liečbe sexuálne prenosných infekcií, ako sú chlamýdie a kvapavka (European Centre for Disease Prevention and Control, 2021). Pozitívnym trendom je naopak pokles výskytu cervikálnych prekanceróz vďaka zavedeniu očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV) v mnohých európskych krajinách (Drolet et al., 2019). V neposlednom rade je potrebné spomenúť aj rastúci výskyt polycystického ovariálneho syndrómu (PCOS), endokrinnej poruchy, ktorá postihuje 5-10 % žien v reprodukčnom veku a je spojená so zvýšeným rizikom neplodnosti, metabolického syndrómu a diabetu mellitu 2. typu (Louwers & Laven, 2020).

Priemerný vek prvého tehotenstva v mestách a na vidieku

Vývoj v priebehu rokov, Y-os nezačína od 0

V kontexte dôvodov gynekologických návštev žien možno pozorovať významné rozdiely naprieč vekovými skupinami. Trend skoršej sexuálnej aktivity a odkladania pôrodu znamená, že veľký počet žien v súčasnosti vyhľadáva spoľahlivú a reverzibilnú antikoncepciu. Antikoncepcia je významnou témou pre najmladšie ženy vo veku 15-19 rokov, pričom vo vekovej skupine 20-24 rokov dosahuje počet návštev súvisiacich s antikoncepciou svoj vrchol. Tento trend poukazuje na dôležitosť prístupu k informáciám a službám plánovaného rodičovstva pre mladé ženy.

Návštevy v GYN ambulanciách podľa skupín diagnóz

Ročný počet návštev na 1000 žien v 5- ročných vekových skupinách

U žien do 40 rokov prevládajú návštevy súvisiace práve s tehotenstvom a popôrodnou starostlivosťou. Po 40. roku života sa do popredia dostávajú preventívne prehliadky a skríning, ktoré sú kľúčové pre včasné odhalenie potenciálnych zdravotných problémov (ako sú onkologické ochorenia alebo nezápalové ochorenia pohlavných orgánov). S pribúdajúcim vekom, najmä po 70. roku života, však počet preventívnych návštev výrazne klesá, čo môže byť spôsobené zníženou mobilitou, zdravotnými problémami alebo nedostatočným povedomím o dôležitosti prevencie v staršom veku.

Nízka účasť starších žien na preventívnych gynekologických prehliadkach je obzvlášť znepokojujúca, pretože práve v tomto veku sa zvyšuje incidencia závažných gynekologických ochorení, ako sú rakovina krčka maternice, vaječníkov či tela maternice. Pravidelné preventívne prehliadky sú pritom kľúčové pre včasné odhalenie týchto ochorení v štádiu, keď je liečba najúčinnejšia. Zanedbanie prevencie môže viesť k neskorej diagnostike, komplikáciám a horšej prognóze.

Tieto zistenia zdôrazňujú potrebu prispôsobenia gynekologických služieb špecifickým potrebám žien v rôznych fázach života a zvyšovania povedomia o význame prevencie v každom veku. Správne cielenie osvety a zdravotnej starostlivosti pomôže zabezpečiť optimálne a nákladovo-efektívne gynekologické zdravie a kvalitu života pre ženy v priebehu celého ich života.

Nezápalové choroby ženských pohlavných ústrojov

Návštevy v GYN ambulanciách: Nezápalové choroby ženských pohlavných ústrojov

Počet návštev na 1000 žien, podľa kategorizácie chorôb a stavov patriacich do jednej skupiny, v 5- ročných vekových skupinách

Poruchy cyklu

Početnosť návštev pre diagnózy patriace pod skupinu ‘Nadmerná, častá a nepravidelná menštruácia‘ rastie s vekom až do vekovej skupiny 45-49, v ktorej obvykle začína menopauza. Pri chýbajúcej, slabej a zriedkavej menštruácií vidíme nárast návštev na 1000 žien do vekovej skupiny 25-29 rokov a následný pokles v každej ďalšej vekovej skupine. Rovnaký trend, ako pri chýbajúcej menštruácií, vidíme aj pri návštevách kvôli bolesti a iným odchýlkam cyklu. Kvôli ženskej neplodnosti najčastejšie navštevujú gynekologické ambulancie ženy vo veku 30-34 rokov.

Vo vekových skupinách 35-39 a 40-44 rokov je zaznamenaný pokles v počte návštev, čo môže súvisieť s ukončením reprodukčnej fázy u niektorých žien a zmenami v zdravotnom stave, ktoré nevyžadujú takú častú kontrolu. Vo vekovej skupine 45-49 rokov návštevnosť opäť jemne stúpa, čo môže byť dôsledkom prípravy na menopauzu a súvisiacich zmenách v zdraví žien, ako sú napríklad hormonálne zmeny, ktoré môžu viesť k rôznym gynekologickým problémom.

Menopauza

Napriek tomu, že väčšina žien zažíva symptómy ako návaly horúčavy, nespavosť, či bolesti pri sexe, ktoré už majú overenú liečbu, stále veľa z nich nedostáva adekvátnu pomoc (DePree et al., 2023). V posledných rokoch však môžeme pozorovať pozitívne zmeny v prístupe k menopauze. Európska lieková agentúra (EMA) schválila nové lieky na zmiernenie symptómov sprevádzajúcich toto prechodné obdobie. V zahraničí vznikajú inovatívne startupy zamerané na podporu žien počas menopauzy a čoraz viac firiem začína ponúkať zamestnanecké benefity súvisiace s menopauzou. Tieto kroky svedčia o rastúcom uznaní špecifických potrieb menopauzálnych žien a dôležitosti ich riešenia vedúcich k lepšej podpore a zdravotnej starostlivosti.

Zápal močových ciest

Infekcie močových ciest (UTI) predstavujú druhé najčastejšie infekčné ochorenie na svete (po infekciách horných dýchacích ciest). Najčastejším pôvodcom týchto infekcií je uropatogénna E. coli (UPEC), ktorá môže vytvárať biofilmy a byť odolná voči antibiotikám (Mlugu et al., 2023).

Infekcie močovej sústavy podľa veku

Pomer žien, ktoré mali v 4- ročnom období aspoň raz problém s UTI

U žien nad 65 rokov je 4-ročná incidencia približne 30%, čo je o polovicu častejšie v porovnaní s populáciou žien okolo 40 roku života. Až 60% dospelých žien zažije aspoň raz v živote UTI, pričom u žien po menopauze je tento stav častejší. Rizikové faktory zahŕňajú napríklad aj katetrizáciu. U mladých sexuálne aktívnych žien je frekvencia nekomplikovanej cystitídy približne 0,5 epizódy na osobu ročne, s maximálnym výskytom v rokoch najvyššej sexuálnej aktivity. Recidívy UTI sú tiež časté, po prvej epizóde má 27% žien recidívu v nasledujúcich 6 mesiacoch. Hoci závažnejšie formy, ako je pyelonefritída, sú menej časté, predstavujú značnú záťaž pre zdravotnú starostlivosť (Medina et al., 2019).

Okresy SR podľa výskytu zápalu močových ciest u mladých žien (15-39r.)

Zápal močových ciest (15-39r., 4- ročné obdobie)

Vzhľadom na vysokú prevalenciu a recidívy infekcií močových ciest, najmä u žien, je nevyhnutné hľadať efektívne a ľahko dostupné riešenia pre ich liečbu. Jedným z takýchto riešení je program Pharmacy First, ktorý bol spustený Národnou zdravotnou službou (NHS) koncom januára v Anglicku. Tento inovatívny program umožňuje farmaceutom predpisovať lieky, vrátane antibiotík, na liečbu bežných zdravotných problémov, medzi ktoré patria aj nekomplikované zápaly močových ciest. Cieľom programu je zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti prostredníctvom lekární, ktoré sú ľahko dostupné v rámci komunít. Viac ako 95 % lekární v Anglicku sa už do programu zapojilo, čo svedčí o jeho popularite a potenciáli.

Hoci existujú obavy týkajúce sa zvyšovania antimikrobiálnej rezistencie, je dôležité zdôrazniť, že program je navrhnutý tak, aby neviedol k nadmernému predpisovaniu antibiotík. Každému predpisu antibiotík totiž predchádza konzultácia s farmaceutom, ktorý posúdi zdravotný stav pacienta a určí, či je liečba antibiotikom naozaj nevyhnutná. Tento prístup zabezpečuje, že antibiotiká sa budú predpisovať len v odôvodnených prípadoch, čím sa minimalizuje riziko vzniku a šírenia rezistencie voči antibiotikám.

Inkontinencia moču

Inkontinencia moču je rozšírený problém, ktorý postihuje milióny žien na celom svete a výrazne ovplyvňuje kvalitu ich života, duševnú pohodu a sociálne vzťahy. Napriek svojmu rozšírenému výskytu zostáva inkontinencia moču nedostatočne hláseným a liečeným ochorením. Podľa systematického prehľadu publikovaného v Journal of Urology (Milsom et al., 2014), len 25-50 % žien s inkontinenciou vyhľadá lekársku pomoc. To znamená, že 50-75 % žien s týmto problémom sa rozhodne lekára nenavštíviť. Medzi dôvody, prečo ženy s inkontinenciou často nenavštívia lekára patria pocity hanby a rozpakov, nedostatok informácií o liečiteľnosti stavu, normalizácia problému ako bežnej súčasti starnutia či následku pôrodu, strach z vyšetrenia, ako aj kultúrne a náboženské faktory, ktoré môžu brániť ženám vyhľadať pomoc (Lukacz et al., 2017).

Inkontinencia moču môže byť spôsobená rôznymi faktormi vrátane oslabenia svalov panvového dna, poškodenia nervov, hormonálnych zmien a niektorých zdravotných stavov, ako je cukrovka, skleróza multiplex a Parkinsonova choroba. Tehotenstvo, pôrod, menopauza, obezita a starnutie sú významnými rizikovými faktormi vzniku inkontinencie moču u žien. Okrem toho môžu k vzniku alebo zhoršeniu príznakov inkontinencie prispieť faktory životného štýlu, ako je fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a aktivity s vysokou záťažou.

Prevalencia sa postupne zvyšuje s vekom a výrazne narastá po 65 roku života. Tento trend jasne pozorujeme aj u slovenských žien. Dáta ukazujú, že v posledných 4 rokoch navštívilo lekára kvôli inkontinencii až 60 % žien starších ako 85 rokov, vo vekovej skupine 40-45 rokov je to 3.1 %. Pri najmladších ženách vo veku 15-25 rokov je to menej častý problém so 4-ročnou prevalenciou menej ako 1 zo 150 žien. Typ inkontinencie sa môže líšiť podľa veku; niektoré štúdie naznačujú vyššiu prevalenciu stresovej inkontinencie u žien mladších ako 60 rokov a urgentnej inkontinencie u starších žien.

Inkontinencia podľa veku

Pomer žien, ktoré mali v 4- ročnom období aspoň raz problém s inkontinenciou

Možnosti liečby inkontinencie moču závisia od príčiny a závažnosti ochorenia. Konzervatívne prístupy zahŕňajú tréning svalov panvového dna (tzv. Kegelove cviky), tréning močového mechúra a úpravu životného štýlu, ako je udržiavanie zdravej hmotnosti, ukončenie fajčenia a obmedzenie príjmu kofeínu a alkoholu. Lieky, ako sú anticholinergiká a agonista beta-3, môžu pomôcť uvoľniť svaly močového mechúra a zlepšiť príznaky. V závažnejších prípadoch sa môžu odporučiť chirurgické zákroky, ako napríklad zavesenie hrdla močového mechúra alebo zväčšenie močovej trubice, aby sa zabezpečila primeraná podpora panvového dna a zlepšila kontinencia (Lucas et al 2012).

Je veľmi dôležité, aby zdravotnícki pracovníci proaktívne oslovovali ženy, poskytovali informácie a vytvorili bezpečné a podporujúce prostredie na diskusiu o inkontinencii. Vzdelávacie kampane a zvyšovanie povedomia môžu tiež pomôcť prelomiť stigmu a povzbudiť ženy, aby vyhľadali potrebnú starostlivosť.

Hormonálna antikoncepcia

Užívanie antikoncepcie medzi ženami v Európe zaznamenalo v posledných desaťročiach významný nárast. Podľa údajov Organizácie Spojených národov z roku 2019 používa v európskom regióne antikoncepciu približne 69% žien vo veku 15-49 rokov, ktoré sú vydaté alebo žijú v partnerstve (United Nations, 2019). Tento podiel sa však v jednotlivých krajinách líši, pričom najvyššiu mieru používania antikoncepcie vykazujú krajiny západnej a severnej Európy (ako sú Fínsko 32.1%, Holandsko 32.7% a Francúzsko 33.1%) zatiaľ čo v niektorých častiach východnej a južnej Európy (v Albánsku 0.7%, Bosne a Hercegovine 2.9% a Moldavsku 5.4%) je miera používania nižšia.

Tieto rozdiely možno pripísať rôznym faktorom, ako sú sociálne normy, náboženské presvedčenia, dostupnosť antikoncepcie a sexuálna výchova. Napriek celkovému nárastu používania hormonálnej antikoncepcie v Európe za posledné desaťročia, v niektorých krajinách, ako napríklad v Poľsku a Maďarsku, došlo v posledných rokoch k poklesu, čo možno pripísať zmenám v politickom a spoločenskom prostredí. Rovnaký trend pozorujeme aj v Slovenskej republike.

Prevalencia užívania antikoncepcie na Slovensku vykazuje v posledných rokoch klesajúci trend (Lucas et al 2012). Podľa údajov z konca roka 2022 užívalo antikoncepciu 157 396 žien, čo predstavuje 127,5 prípadov na 1 000 žien v reprodukčnom veku (15-49 rokov). V porovnaní s rokom 2021, kedy bola prevalencia 128,9 prípadov na 1 000 žien v reprodukčnom veku, došlo k poklesu o 1,2%.

Historicky bol na Slovensku pozorovaný každoročný nárast počtu užívateliek hormonálnej antikoncepcie (HAK) na 1 000 žien v reprodukčnom veku od roku 1991, pričom vrchol bol dosiahnutý v roku 2007 s hodnotou 230,5 prípadov na 1 000 žien v reprodukčnom. Od tohto roku však prevalencia užívania hormonálnej antikoncepcie klesá. Naopak, najvyšší počet žien s vnútromaternicovou antikoncepciou bol zaznamenaný na začiatku sledovaného obdobia v roku 1991 a odvtedy má klesajúci trend (NCZI, 2023).

Miera užívania HAK na Slovensku v čase

Vývoj v priebehu rokov na 1000 žien v reprodukčnom veku

Miera užívania hormonálne antikoncepcie v krajoch v roku 2022

Počet žien na 1000 žien v reprodukčnom veku

Zdroj: NCZI

Najvyššia prevalencia užívania HAK bola zaznamenaná v Nitrianskom (146,6/1 000 žien v reprodukčnom veku), Bratislavskom (115,3/1 000 žien v reprodukčnom veku) a Trnavskom kraji (108,4/1 000 žien v reprodukčnom veku). Incidencia novozavedenej HAK v roku 2022 bola 19,5 prípadov na 1 000 žien v reprodukčnom veku (24 059 žien), pričom najvyššia hodnota bola pozorovaná v Nitrianskom kraji (31,9 prípadov na 1 000 žien v reprodukčnom veku) (NCZI, 2023).