Ženské zdravie v Slovenskej republike

V adolescencii a ranej dospelosti sú ženy náchylnejšie na rozvoj porúch príjmu potravy, úzkostných porúch a depresie. Materstvo prináša zvýšené riziko popôrodnej depresie a úzkosti, ktoré postihujú približne 10-15% žien (Shorey et al., 2018). Počas perimenopauzy a menopauzy sa mnohé ženy stretávajú s náladovými zmenami, poruchami spánku a kognitívnymi ťažkosťami. Staršie ženy zase čelia zvýšenému riziku Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie.

Okrem biologických faktorov vplývajú na duševné zdravie žien aj sociálne a ekonomické determinanty, ako sú rodové nerovnosti, násilie na ženách či záťaž neplatenej práce v domácnosti (WHO, 2021). Prístup k podpore duševného zdravia žien v Európe by mal zahŕňať rodovo citlivé intervencie, destigmatizáciu, dostupnosť psychologickej podpory a sociálne politiky zamerané na rodovú rovnosť.

Na začiatku roka 2024 publikovala Liga pre duševné zdravie v spolupráci s Project Healthcare široké epidemiologické zhrnutie stavu duševného zdravia a psychiatrickej starostlivosti na Slovensku (Babela et al., 2024). V štúdií sa zamerali aj na rozdiely medzi pohlaviami.

Väčšinu ambulantne vyšetrených pacientov v roku 2021 tvorili ženy, a to 59 % všetkých prípadov. V kategórii afektívnych porúch bola prevalencia medzi ženami ešte vyššia, pričom ženy tvorili 68 % prípadov, zatiaľ čo muži predstavovali 32 %. Celkovo lekára navštívilo 71 500 žien z dôvodu afektívnych porúch, ktoré zahŕňali diagnózy ako manické epizódy , bipolárna afektívna porucha, depresívne epizódy, rekurentná depresívna porucha, perzistentné afektívne poruchy, iné afektívne poruchy a nešpecifikované afektívne poruchy.

Podobne v skupine neurotických, stresových a somatoformných porúch boli častejšie diagnostikované ženy, ktoré tvorili 66 % v porovnaní s 34 % mužov, pričom ambulancie s týmito diagnózami navštívilo 66 900 žien. Táto skupina zahŕňala rôzne stavy vrátane fóbických úzkostných porúch, iných úzkostných porúch, obsedantno-kompulzívnej poruchy, reakcií na silný stres a porúch prispôsobenia, disociačných porúch, somatoformných porúch a iných neurotických porúch.

Depresia a miera urbanizácie na slovensku

Podľa subjektívnych odpovedí respondentov v prieskume Eurostatu sa výskyt depresie líši v závislosti od pohlavia a úrovne urbanizácie.

Miera depresie podľa pohlavia a urbanizácie

Zaradenie podľa subjektívnej odpovede respondentov

Zdroj: Eurostat

Vo veľkých mestách je prevalencia depresie porovnateľná u žien (2,8 %) a mužov (2,9 %). V mestách a na predmestiach ženy vykazujú mierne vyššiu mieru depresie (3,3 %) v porovnaní s mužmi (2,8 %). Najvýraznejší rodový rozdiel sa však prejavuje vo vidieckych oblastiach, kde ženy hlásia výrazne vyššiu prevalenciu depresie (4,7 %) oproti mužom (2,9 %). Zatiaľ čo u mužov sa miera depresie naprieč rôznymi typmi osídlenia takmer nemení, u žien pozorujeme značný nárast vo vidieckych oblastiach v porovnaní s mestským prostredím.

Vyššia prevalencia depresie u žien žijúcich vo vidieckych oblastiach v porovnaní s mestským prostredím môže byť dôsledkom viacerých faktorov. Vidiecke prostredie často poskytuje menej pracovných príležitostí a obmedzený prístup k vzdelávaniu, čo môže viesť k ekonomickej závislosti a nižšej sebarealizácii žien. Tradičné rodové roly a očakávania môžu byť vo vidieckych komunitách rigidnejšie, čo zvyšuje záťaž žien v oblasti starostlivosti o domácnosť a rodinu (Rai et al., 2014). Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, vrátane služieb duševného zdravia, tiež prispieva k nedostatočnej diagnostike a liečbe depresie v tejto populácii žien. Podobné trendy boli pozorované aj v iných častiach Európy. Napríklad štúdie zo Španielska (Gómez-Baya et al., 2017), Talianska (Carpiniello et al., 2010) a Grécka (Skapinakis et al., 2013) poukazujú na vyššiu prevalenciu depresie u žien vo vidieckych oblastiach v porovnaní s mestskými. Tieto zistenia nie sú jedinečné pre Európu, podobné trendy boli pozorované aj v iných častiach sveta. Napríklad štúdie z Indie (Mathias et al., 2015), Číny (Li et al., 2016) a Brazílie (Silva et al., 2014) konzistentne poukazujú na vyššiu prevalenciu depresie u žien vo vidieckych oblastiach v porovnaní s mestskými. Tieto výsledky zdôrazňujú potrebu cielenejších intervencií a politík zameraných na podporu duševného zdravia žien vo vidieckych komunitách.